3 princípy, od ktorých závisí uprataná a čistá domácnosť
Takto pred rokom sa narodil náš štvrtý chrústik. A mne sa súčasne rozpadol môj dovtedajší systém starania o domácnosť. Premáhala ma bezmocnosť a pocit, že náš domov nadobudne opäť pokoj až s odchodom posledného dieťaťa do školy. Uprataná domácnosť viac dní po sebe bola pre mňa záhada, nerozumela som tomu. Zdalo sa mi, že ju mohla zapríčiniť len nejaká výnimočná konštelácia hviezd.
Postupne som však pochopila, čo som robila nesprávne.
Teraz to doma tiež vie vyzerať ako po výbuchu. A vlastne celkom pravidelne 😅. Rozdiel je v tom, že už viem, kde nastala chyba, a viem ju napraviť.
Na začiatok som potrebovala prijať za svoje tieto tri princípy. A naozaj všetky tri. Predstav si ich ako nohy fotografického statívu. Jednoducho len s dvoma to nepôjde.
1. Málo predmetov
Málo predmetov znamená málo odkladania. Priestor sa rýchlejšie upratuje a ľahšie čistí, keďže pred utretím prachu alebo povysávaním nestráviš hodinu odkladaním zavadzajúcich predmetov. Na tomto blogu je zatiaľ o zbavovaní sa nadbytočných vecí článok Návod ako vytriediť akýkoľvek zaprataný priestor.
Tento bod som mala čiastočne splnený. Nie sme minimalisti, ale doma máme menej predmetov než priemerná rodina. Na upratanú a čistú domácnosť plnú detí však aj tak nestačil.

2. Systémy a rutiny
Život nás zamestnáva mnohými povinnosťami aj zábavami na dosah ruky. Ráno otvorím oči a hneď mám pred sebou asi tisíc možností, do čoho sa pustiť. Na rozdiel od mojich predkov, ktorí boli hnaní potrebou prežiť, ja nemusím nič a môžem veľa. A to je nie je taká výhra, ako by sme čakali.
Aj obyčajná domácnosť potrebuje svoje systémy a rutiny, ktoré nám vytvárajú akoby chrbtovú kosť v staraní sa o náš domov. Keď objavíš tie svoje oporné rutiny a zautomatizuješ si ich, stav tvojej domácnosti už nebude viac nestabilný ako snehuliak na jar.
Môj systém po narodení štvrtého bábätka zlyhal v tomto bode na tom, že ja som bola ten jediný človek, ktorý sa osobne staral o poriadok. A keď som mala zrazu plné ruky bábätka a plienok, nemal kto upratovať! Okrem toho môj systém vlastne stál len na snahe o upratanie obrieho neporiadku, ktorý každý deň vznikol.
Dôležité poznatky:
- tvoj systém nemôže byť len o upratovaní veľkého neporiadku ale aj o jeho predchádzaní;
- rutiny musia zahŕňať aj ostatných členov domácnosti
- napr. po každom jedle spoločne spraceme kuchyňu a pozametáme pod stolom
Každá z nás je v inej situácii – možno máš dieťa so špeciálnymi potrebami, možno učíš deti doma alebo sa s mužom venujete malému hospodárstvu. Tvoj každodenný oporný systém musí byť preto prispôsobený tvojím špecifickým podmienkam. Návod, ako si ho vytvoríš, vyjde v článku o týždeň (je inšpirovaný jednou skvelou mamou 8-mich detí).

3. Disciplína
A sme pri poslednom bode. Veľmi nepopulárnom no zásadnom zároveň. Aj ten najefektívnejšie zvolený systém zlyhá, ak nebudeš mať disciplínu.
Myslela som si, že dávam do starostlivosti o domácnosť všetko. A že problémom nie som ja ale neporiadne deti. Potom sa mi však dostala do rúk kniha Extrémne vlastníctvo. Je o princípoch líderstva v elitných bojových jednotkách. Autori knihy – bývalí dôstojníci – dnes učia vedúcich pracovníkov rozličných odvetví používať tieto vojenské líderské princípy v ich vlastnej práci.
Najskôr som celý koncept vysmiala ako úplne odveci pre matku. Členovia môjho tímu sú totiž nespoľahliví a detinskí! Z omylu ma vyviedol hneď prvý príbeh, ktorý ukazoval, že schopný líder dokáže zlepšiť fungovanie aj dovtedy neschopného tímu.
„Takže, milá Pavlína, nie tvoje deti sú jadro problému tohto bordelu, v ktorom žijete, ale ty sama!“
Uf, tak to bolo fakt tvrdé, hnusné… a pravdivé.
To, čo som u seba považovala za pracovitosť, bolo rozvláčne nekonečné celodenné upratovanie a šomranie bez poriadneho oddychu a zapojenia detí. Potroche som tu a tam upratovala, tu a tam sedela, skrolovala internet (hoci to boli podstatné veci, ako napr. detské oblečenie), zatiaľ čo deti dobýjali posledné usporiadané územia našej domácnosti.
Takže, čo som musela zmeniť?
- mať disciplínu v dodržiavaní stanovených rutín
- mať disciplínu v poriadnom oddychu
ako vyzerá denná disciplína v praxi?
Keď je čas oddychu, oddychuješ a neriešiš iné. To znamená, že deň začínaš aj končíš časom pre seba (venuješ sa modlitbe, cvičeniu, záľubám…). Vieš, kedy tento čas začína a kedy končí (viac o časových blokoch nájdeš v tomto článku).
Počas dňa si podľa potreby spravíš ešte prestávku, keď sa nevenuješ deťom ani práci. Je to čas na „vyfúknutie“ – keď piješ kávu, čítaš si alebo máš na chvíľu zavreté oči.
Mimo tohto času si v práci. Aj keď nad tebou nikto nestojí a nedohliada na teba, správaš sa tak, ako by si toho šéfa mala. Takže dodržiavaš svoje rutiny disciplinovane bez ohľadu na to, či sa ti práve chce alebo nie.
To je celé.

Zdá sa ti, že som hovorila o úplných samozrejmostiach? Ak áno, máš pravdepodobne starostlivosť o domácnosť prirodzene v krvi a ja sa s tebou úprimne teším!
Ak si sa však pri čítaní našla, povzbudzujem ťa. Aj zaužívaný chaos sa dá zmeniť – chce to čas, odhodlanie, ale aj veľa láskavosti k sebe aj k rodine. Želám ti do toho veľa síl!
Maj sa krásne a nestrať samu seba ❤️
P.
Perfektne! Dakujem ❤️
❤️