Ahoj, volám sa Pavlína. Rada Ťa spoznávam!

Blog Mamy na koni je priestor, kde nájdeš nápady ako si uľahčiť starostlivosť o domácnosť, ako vytvárať domov a starať sa o vzťahy v rodine, a ako pritom všetkom nestratiť seba samu.

Kto som ja?

Som mama štyroch detí a ako každá iná žena som ľúbiaca a nedokonalá zároveň.

• Rada čítam svojim deťom dlhé dobrodružné knihy až kým nezačnú kypieť zemiaky na sporáku.
• Starostlivo vyberám nové zaručené doplnky na podporu detskej imunity, a potom na ne zabudnem.
• Manželovi pred odchodom na tímbilding zaželám, aby vypol a dobre si oddýchol, a o dve hodiny na to sa mu zložím do telefónu.
• Deti si cez deň túlim, trpezlivo počúvam ich chaotické príbehy ale večer som ako macocha.
• Neznášam výmenu detského sezónneho oblečenia. 
• Kúpim deťom štýlové topánky na nedeľu a až v kostole si všimnem, že odišli z domu v kroksoch.

Ako začal príbeh tohto blogu

S našimi deťmi trávim celé dni, ale dvakrát do týždňa odchádzam do svojho súkromného sveta – na stretnutie s priateľkami a na jazdecký tréning. Jazdeniu som sa začala venovať po narodení štvrtého dieťaťa, keď som sa ocitla v kríze materstva. A tam sa vlastne všetko začalo.

Po štvrtom pôrode som cítila, ako na mňa všetko padá. Neustále varenie, pranie, detské šarvátky a plačúce bábätko. Dostala som sa do bodu, keď som zatúžila vrátiť sa čo najskôr k mojej pôvodnej profesii a prestať konečne trpieť túto materskú otročinu („Ďalšie tri roky doma predo mnou?! Žartujete!“).

Vravela som si, že takto to predsa nemôže ísť ďalej. Celý deň som na nohách a aj tak je doma chaos, kričím po deťoch, že sú neporiadne a ony si zas nevedia nájsť ani čisté ponožky (“Myslím, že sú v tej kope na gauči. Ale skús sa pozrieť aj do vandla v spálni na zemi… Alebo sú ešte stále mokré v práčke?”).

Kde som v tom všetkom ja? Som len neschopná vychovávateľka a ešte mizernejšia upratovačka? Uvedomila som si, že musím niečo zmeniť. Nájsť seba, a potom chytiť tento život za pačesy. A tak som sa odhodlala splniť si dlhoročný sen – prihlásila som sa na jazdecké tréningy. 

Jazdenie na koni mi prinieslo viac, než som čakala

V sedle som zažívala náročné aj napínavé chvíle a zakaždým som sa vrátila domov so svalovicou. Ale moje srdce bolo čoraz slobodnejšie. Cítila som odvahu pokračovať v zmenách. Chcela som priniesť do svojho života nový projekt; niečo, čomu by som sa mohla popri deťoch venovať a dávalo by to zmysel. No na to som potrebovala, aby naša domácnosť fungovala efektívnejšie a ja som získala potrebný čas. A tak som začala hľadať a skúšať.

Zaviedla som do našich dní nové systémy a zmenila som svoj prístup k domácim prácam. A na moje prekvapenie zmeny priniesli dobré ovocie, ktoré pretrváva. Náš domov sa stal príjemnejším miestom pre život. Oblečenie sa nekopí v haldách po dome. Už netrávim v kuchyni celý deň. V kúpeľni nie je permanentný svinčík.

Jasné, náš dom nevyzerá ako z katalógu. A rozhodne nie je sterilne čistý! Toto územie stále obývajú štyri deti a jeden zajac. Ale žije sa tu ľahšie a radostnejšie.

Získala som tým aj kúsok priestoru pre svoj projekt – tvorbu blogu, ktorého cieľom je priniesť nádej a podporu mamám, ktoré sa cítia na dne alebo potrebujú trochu povzbudiť a nasmerovať. 

Pretože byť mamou je to najkrajšie na svete.

(Malý update – naše najmenšie začína štvornožkovať a chce jesť všetko, čo vidí u niekoho iného v ruke (štetec, mobil, knižku…). Veľa plače, hnevá sa, chce stále nové podnety, nosiť sa a vidieť svet. Udržiavať dom v ako-tak funkčnom stave je značne náročnejšie, ale opakujem si „Je to len fáza!“.)