Vyhorenie na materskej – 2 návyky, ako mu predísť

My mamy sme náchylné na vyhorenie. Nie preto, že by sme boli neschopné, to nie! Jednoducho náš každodenný život máme často nastavený tak, že by toho bolo veľa aj na koňa 🐴. Vstávame v práci, zaspávame v práci, v noci sa budíme na prácu – dojčenie, zrážanie horúčky, prezliekanie pocikanej postele. Čo teda robiť, aby si na materskej nevyhorela, ale žila v rámci možností radostne a mala silu byť srdcom domova?

Toto sú podľa mňa 2 zasádné veci, ktoré všetko menia.

1. maj doma miesto bez detí

Keď do nášho života prídu deti, prispôsobíme tomu aj náš domov a životný štýl, to je jasné. Spálňa sa tak mení na prebaľovací kútik a z obývačky je montessori herňa so špeciálnym nábytkom. Stáva sa však, že si ani nevšimneme a detský vplyv sa dostane úplne všade. A nám tak nezostane ani kúsok priestoru.

Preto… skús na chvíľu takúto kacírsku myšlienku – predstav si, že si v byte vytvoríš „no go“ zónu. Jednoducho miesto, kde nemajú deti vplyv. Miesto, kam sa môžeš večer alebo aj počas dňa uchýliť. Miesto, ktoré je krásne, útulné a deťmi nedotknuté.

Dá sa v každom byte vytvoriť miesto bez detí?

Neviem, v akej si situácii, preto nemôžem tvrdiť, že také miesto sa dá vytvoriť v každom obytnom priestore. Keď sme bývali s deťmi v jednej izbe u rodičov, takúto možnosť som nemala. Mojou zónou bez detí sa tak stal svet mimo rodičovského pozemku, kam som sa šla prechádzať (na moju škodu len párkrát).

Keď sme však predtým bývali niekoľko rokov vo vlastnom malom byte (mal niečo cez 40 m2), spravili sme to takto. Z menšej izbičky sme spravili detskú izbu. Bola fakt miniatúrna, ale keďže aj naše deti boli malinké, stačila im. Tu mali svoje hračky, bunkre, svoj svet. Do väčšej izby (kuchyne s obývačkou) sme dali rozťahovací gauč, a tak sa tento priestor stal aj našou spálňou. Samozrejme, že deti s nami trávili veľa času aj vo väčšej izbe. Ale smeli si tam doniesť len jednu hračku naraz a vládol tam zákaz stavania bunkrov.

Každý potrebuje svoj priestor. Ideálnym miestom je spálňa, pretože má zväčša dvere 😁. Alebo aspoň baldachýnom zakrytá posteľ či kreslo v spoločnej miestnosti. Alebo obývačka, kde si môžu deti čítať knižky alebo doniesť hračky, ale hračky tam nebudú permanentne uložené. A na gauči bude platiť prísny zákaz skákania.

Vytvor si miesto, kde sa budeš cítiť dobre. Pokojne deťom vysvetli, že toto bude odteraz tvoj priestor, kam ony nemajú prístup, iba ak sa najprv spýtajú a ty im to dovolíš.

Vieš čo? Zavri nachvíľu oči a predstav si, kde a ako si tento svoj priestor vytvoríš.

2. maj denne čas pre seba

Áno, denne. A nemyslím tým čas, keď si „v pokoji ožehlíš“, kým sú deti s ockom na ihrisku. Potlač nutkanie dobehnúť vtedy zmeškané povinnosti a sprav niečo pre seba! Pospi si, choď von, venuj sa niečomu, čo má presah. Len nie upratovanie a varenie!

Toto pravidlo „maj čas pre seba“ mi robilo problém až príliš dlho. A vlastne stále sa mi stáva, že si zrazu uvedomím, ako sa opäť vraciam do starých koľají a stáva sa zo mňa uštvaná mama. Poznáš ten stav? V najhoršom období som stála v okne na prízemí a chcela som ujsť. Bol Štedrý deň, vonku mrzlo a ja som zo všetkého najviac túžila zdrhnúť niekam ďaleko. Vďaka Bohu za sieťku proti hmyzu!

… Nedokážem ani dostatočne zdôrazniť, ako nesmierne dôležité je mať denne čas bez práce aby si predišla vyhoreniu.

Možno ti pomôže toto trochu za vlasy pritiahnuté prirovnanie.

Predstav si, že si úradníčka, pre ktorú je priestor úradu zároveň aj jej byt. Ráno sa zobudíš na úrade a už ti kolegyňa podáva nejaké papiere na vyplnenie. Cez deň ťa neustále tvoji kolegovia urgujú s nejakými požiadavkami, takže máš problém vôbec dokončiť vlastnú prácu. Občas sa niektorý z kolegov nervovo zrúti. Ale ty s tým rátaš a si tam preňho. Ostatní tiež veľa kričia, roznášajú svoje papiere kade-tade po kanceláriách a často na teba hovoria viacerí naraz. Sú emocionálne aj mentálne nezrelí a nie sú schopní všetko pochopiť ani dodržať, na čom ste sa dohodli. Ale ty ich máš veľmi rada a toto je práca tvojich snov, takže to zvládaš.

Večer príde do kancelárie kolega, ktorý ako jediný je na tvojej mentálnej úrovni. Prevezme zodpovednosť za kancelárie a čo spravíš ty? Ideš sa von prejsť? Nie, ideš do kopírky dokončiť prácu, ktorú si kvôli jačiacim kolegom nestihla cez deň. Po hodine kopírovania sa vrátiš späť medzi ostatných a pracuješ, kým nejdeš spať. V noci ťa kolegovia niekoľkokrát zobudia, aby si im opäť vypĺňala nejaké papiere a ty to spravíš. A ráno kuk! Otvoríš oči a už je opäť niekto pri tvojej posteli a dožaduje sa, aby si už začala pracovať.

Čo by si si mysela o žene, ktorá by takto naozaj žila?

Mama, potrebuješ oddych každý deň 🙏.

Ako si vytvoriť denne čas pre seba

Ako dlho tráviť denne súvisle bez práce?

Každá mama potrebuje denne (aspoň) hodinu len pre seba aby predišla vyhoreniu. O hodine denne hovorí napríklad psychológ Marek Herman v tomto rozhovore. Ak si doteraz nemala pre seba bez detí a domácnosti žiadny čas (5 minút ráno a večer v kúpeľni fakt nerátam), možno ti to bude pripadať ako šialený luxus. Ak je to tak, vráť sa k príbehu o úradníčke a prečítaj si ho znovu. Ty potrebuješ poriadny súvislý oddych a možnosť rozvíjať sa aj iným smerom.

Kedy si tento čas nájsť?

Život vie byť dosť bláznivý a zložitý, preto občas čakanie na manžela, kedy už príde večer domov a prevezme deti, sa môže stať úplnou utópiou. Ako keď sme stavali dom. Aj keď sme sa s manželom dohodli, že si po jeho práci beriem čas pre seba, vtedy zavolal obkladač/kúrenár/kominár… s tým, že práve-dnes-večer môže prísť k nám na stavbu, a potom aspoň mesiac nemá čas. Keďže presťahovanie bola veľká priorita pre nás oboch, môj čas šiel nabok.

Dlho som žila v predstave, ako manžel večer príde, a potom mi začne život. Ale to sa väčšinou nekonalo. Pomohla mi až zmena môjho vlastného prístupu. Dohodli sme sa, že manžel má deti do siedmej ráno. Ak som vstala o piatej, čakali ma dve hodiny len pre seba, keď som cvičila alebo pracovala na svojich projektoch. Cez deň sa mi potom staralo o deti a domácnosť omnoho ľahšie. Vedela som, že už som mala svoj čas, a tak som nečakala úpenlivo na manželov príchod z práce.

Rozumiem, že takýto režim nie je možný pre každú mamu a ani v každom období materstva. Hovorím o tom preto, aby si si dovolila pustiť fantáziu navoľno a pouvažovať mimo bežných rámcov, ako by si mohla nájsť priestor pre svoj čas.

Varovné signály, že prichádza vyhorenie

Ak zažívaš niektorý z týchto stavov, nepotláčaj ho, neobviňuj sa, ale hľadaj riešenie, ako nabrať sily. Ale najprv si pospi.

• ráno sa zobúdzaš s fyzickým odporom k svojim domácim povinnostiam
• budíš sa unavená
• si podráždená pri každej požiadavke od detí
• máš chuť ujsť z domu
• si v panike, ako prežiješ ďalší deň doma s deťmi
• prejavuje sa u teba nejaká forma návykového správania – prejedanie, nekontrolovaný čas na mobile, atď.
• keď ti aj niekto postráži deti, nevieš, čomu okrem upratovania by si sa mohla venovať
• pociťuješ apatiu
• pripadáš si menejcenná a neschopná

Mama, ty si srdce domova. Si stabilizačný prvok tvojej rodiny. Všetci potrebujú z teba čerpať. Ale ako chceš druhým dávať zo seba to najlepšie, ak nemáš odkiaľ čerpať ty? Môže vyschnutá studňa dávať vodu? Bez síl sa nedá bezhranične ľúbiť.

Mama, ty si dôležitá. Nevyhnutne potrebuješ denne hodinu bez detí a domácnosti. Možno v miestnosti, ktorá sa stane tvojím útočiskom, kam nemajú deti nekontrolovateľný prístup.

Mama, ty potrebuješ denne oddych.

Ak ťa článok oslovil, pošli ho svojim kamarátkam. Napíš mi dole do komentárov, ako oddychuješ ty.

Maj sa krásne a nestrať samu seba ❤️

P.